PREČO MA TO V KOSTOLE NEBAVÍ?

            Kto z vás prežil obdobie, že ho to v kostole nebavilo? Alebo práve teraz ho to v kostole nebaví? Možno to trvá už aj dlhšiu dobu...
            Nebojte sa, ak na túto otázku odpoviete kladne. To neznamená, že ste v nevýhode voči ostatným. Pretože – ak ste voči sebe úprimní - ste nútení odpovedať aj na druhú otázku, a to - či je problém v tom kostole alebo je nejaká chyba vo vás. A teda máte šancu byť vyzvaní k tomu, aby ste hľadali, čo je potrebné zmeniť vo vás samotných.

            Čo môže byť príčinou toho, že ma to v kostole nebaví? Môže to byť celebrujúci kňaz, piesne, ktoré svojou melódiou i obsahom nám pripomínajú skôr retro. Nie je tam nič akčné, nijaké „vzrúšo“.
            Pritom – budete prekvapení - prvotnou príčinou, prečo vás to v kostole nebaví, nebývajú tieto vonkajšie okolnosti. Teda či je kňaz mladý alebo starý alebo príliš obyčajný, či má kázne, ktoré vás nezaujímajú. Ani piesne, ktoré sa spievajú.
            Zväčša ten prvý dôvod vychádza priamo z človeka. Nám sa tam jednoducho nechce. Napríklad máme v sobotu večer párty s kamarátmi, je nám tam s nimi dobre, ráno prirodzene sa chceme vyspať. A to, že mám ísť do kostola, že mám kvôli tomu vstávať, to sa mi teda vôbec nechce.
            Ten kostol nám do nášho programu vôbec nesedí. A tak sa už vopred vnútorne nastavujeme tak, aká tam bude nuda a že to musíme nejako vydržať.
            A žiaľ, často vám bohoslužby sprotivia aj vaši rodičia. Tí jednoznačne zavelia, že ráno vstanete a do toho kostola pôjdete. Diskusiu nepripúšťajú, pretože „kým ješ náš chlieb a bývaš v našom byte, budeš nás poslúchať!“
            A ty ideš, lebo musíš, ale zariadiš sa podľa seba. Sadneš si do poslednej lavice a vytiahneš tablet.
            Keď toto ako kňaz vidím, je mi veľmi smutno. Viem, že rodičia sa takto správajú často z bezradnosti, ale nepočítajú s tým, že raz príde deň, kedy v slobode a s veľkou radosťou do toho kostola nepôjdeš. Budeš tušiť, že to nie je dobré, ale nemáš motív. Nič ťa tam neťahá.

            Dôvodom, prečo vás to v kostole nebaví, môže byť aj to, že vám nikdy nikto zrozumiteľne nevysvetlil, čo sa pri svätej omši deje. Vy máte svoj život a to, čo sa v kostole odohráva – zdá sa vám – ide mimo vás.
            Pritom opak je pravdou. Práve tam máte možnosť - predovšetkým pri bohoslužbe obety - priniesť Bohu všetko – celý svoj život, svoje radosti i bolesti, svojich kamarátov, hádajúcich sa rodičov. Možno sa zo seba cítite nanič, lebo ste pozerali večer porno alebo ste minuli ťažko našetrené darované babkine peniaze na to, že ste sa spili tak, že ste o sebe ani nevedeli. Vo svätej omši máte možnosť odovzdať Bohu aj svoje zlyhania a prosiť o silu pre svoj život.

            Teraz vám poviem niečo, čo sa vám asi nebude veľmi páčiť. Do kostola sa nechodí len vtedy, keď sa vám chce. Vy by ste mali učiniť rozhodnutie, že do kostola v nedeľu pôjdete vždy, aj vtedy, keď sa vám nechce. Totiž veci, ktoré v živote majú svoju pravidelnosť, nám život uľahčujú. Disciplínou si život nekomplikujeme, ale uľahčujeme. Nemusím sa v nedeľu prehovárať, aby som vstal. Vstanem a idem. Takto sa svätá omša stane súčasťou vášho života.

            Opýtam sa vás. Prečo sa tešíte na stretnutie s priateľmi? „Pretože je mi tam dobre,“ odpoviete mi. Ale prečo vám je tam dobre? Lebo máte s nimi vzťah.

            Aj Boh chce s nami mať vzťah. Z našej strany stačí chcieť. Túžiť, aby stretnutie s ním bolo niečím, na čo sa budem tešiť. Celý náš život by mal byť hľadaním Boha a prehlbovaním vzťahu s ním. Myslíte si, že Boh neodpovie na vašu túžbu po ňom?

            My počas svätej omše mnohým veciam nerozumieme. Ale nazdávate sa, že apoštoli a ostatní Ježišovi učeníci boli na tom lepšie? Že boli menej natvrdlí ako sme my? Myslím si, že im počas Poslednej večere – tak ako napríklad aj nám pri Premenení - vôbec nedochádzalo, čo sa tam deje...

            Vy vďaka svätej omši máte šancu, že aj keď vás to možno dnes tam nebaví, môže sa stať, že v istom okamihu niečo pochopíte, zakúsite Božiu lásku. Že sa udeje niečo, čo hlboko zasiahne to podstatné vo vašom srdci. Dokonca sa vďaka vášmu získanému poznaniu môže udiať niečo, na čom svoj život budete môcť a chcieť postaviť.

(spracované podľa prednášky Vojtěcha Kodeta, ktorá odznela na stretnutí mladých)